Skočiť z lietadla znie možno ako šialený nápad, ale po pristátí vám vyplavené endorfíny a úsmev od ucha k uchu budú tvrdiť opak. Pravdepodobne vďaka tomu nebudete skákať naposledy. A že chcete pred prvým skokom vedieť všetko? Práve preto sme si pre vás prichystali obsiahly článok, ktorý vás prevedie tandemovým skákaním od začiatku až do pristátia.
Obsah článku:
Čo je tandemový zoskok padákom
Tandemový zoskok padákom je pomerne mladé odvetvie parašutizmu, ktoré umožňuje zažiť zoskok z lietadla a voľný pád takmer komukoľvek, a to bez parašutistického výcviku. Vďaka jednoduchej dostupnosti je to tiež jeden z najobľúbenejších adrenalínových zážitkov na svete. Cena tandemového zoskoku sa obvykle pohybuje okolo 200 až 350 EUR (záleží na zvolenom letisku aj skokovej výške), čo z tohto zážitku robí kratochvíľu dostupnú širokej verejnosti.
Ako to celé vyzerá
A ako taký zoskok prebieha? Spoločne s inštruktorom vystúpite lietadlom alebo napríklad vrtuľníkom či teplovzdušným balónom do dostatočnej výšky, kde si vás k sebe skúsený parašutista pripevní pomocou špeciálneho postroja. Takýto vyhliadkový let trvá spravidla 15–30 minút, záleží na zvolenej výške a poveternostných podmienkach.
Akonáhle naberiete žiadanú výšku, čakáte na povolenie na zoskok. Po jeho zaznení spoločne vyskočíte a budete sa k zemi rútiť rýchlosťou nejakých 200 km/h po dobu približne 1 minúty. Potom inštruktor otvorí padák a doplachtí s vami bezpečne až na zem. Dolet trvá približne ďalších 10 minút. Celý zážitok potom zakončuje hladké pristátie a poriadna nálož endorfínov.
Z akých výšok sa skáče?
Najčastejšie sa tandemový zoskok padákom skáče z výšky 3 000 až 4 000 metrov. Čím vyššia zoskoková výška, tým dlhší voľný pád vás čaká. Z tejto výšky sa môže skokan pripraviť približne na 40 sekúnd až 1 minútu voľného pádu. Vzhľadom k tomu, že sa k zemi budete rútiť rýchlosťou 200 km/h, bude tá minúta poriadne intenzívna, toho sa báť nemusíte!
Skúsenejší, alebo jednoducho len odvážnejší skokani si ale môžu vyskúšať aj tandemový zoskok zo 6 kilometrov. Na zoskok z takej výšky je totiž potrebné špeciálne vybavenie. Pri tomto extrémnom zoskoku počítajte takmer s dvojnásobnou dobou letu voľným pádom aj s oveľa nižšou teplotou vzduchu hore. S každým nastúpeným výškovým kilometrom totiž teplota klesá približne o 6 °C.
Samozrejme, je tu reč o klasických zoskokových výškach pre komerčné zoskoky. Existujú aj odvážlivci, ako je napríklad Felix Baumgartner, ktorý si skočil z hranice stratosféry, a to z výšky 39 kilometrov. Voľným pádom letel cez štyri minúty a zvládol pri tom nabrať rýchlosť 1 358 km/h, a ako prvý človek na svete tak pri voľnom páde prekonal rýchlosť zvuku.
Nezabudnite na video
Aj keď nebudete padať rýchlosťou zvuku, je to rovnako neskutočne silný zážitok, ktorý sa len ťažko opisuje. To možno najviac spoznáte na svojom výraze, ktorý si potom v pokoji na zemi môžete prezrieť. Zo zoskokov sa totiž dajú urobiť fotky aj videá, kde uvidíte voľný pád aj sami seba. Používajú sa dva typy kamier. Pri handy kamere umiestnenej na zápästí vás inštruktor natáča zblízka po celú dobu zážitku a vy si potom prezriete svoje výrazy, v ktorých strach strieda ľahké zdesenie s poriadnym úsmevom od ucha k uchu, ktorý spôsobuje nielen silný prúd vetra počas voľného pádu. Ďalším variantom je zaobstaranie videa od externého kameramana, vďaka ktorému všetko uvidíte trochu z odstupu. Oboje slúži ako skvelá pripomienka vašej odvahy.
Kde si na Slovensku skočiť v tandeme
Tandemový zoskok padákom si na Slovensku môžete s Adropom vyskúšať na niekoľkých letiskách po celom Slovensku, vrátane tých najobľúbenejších: Holíč, Senica, Ilava - letisko Slávnica, Spišská Nová Ves a ďalšie.
Je na zoskok potrebná špeciálna výstroj?
Pre bezpečný zoskok samozrejme potrebujete vhodný padák, ktorý pre vás bude mať pripravený na zapožičanie inštruktor priamo na letisku. Potom si ešte môžete požičať špeciálnu kombinézu a okuliare (tie ide nasadiť aj cez dioptrické okuliare) a ste pripravení na skok. Vo výške je väčšia zima, takže pokiaľ skáčete v chladnejších mesiacoch, oplatí sa pod kombinézu priobliecť. Čo sa týka topánok, tak radšej voľte pevnú obuv, ktorá je vhodnejšia v prípade, že pristátie bude o niečo tvrdšie, než bolo v pláne.
V dnešnej dobe sa prakticky stretnete len s padákmi typu krídlo, ktoré sa prvýkrát objavili v roku 1975 a odvtedy postupne vytlačili pôvodné kruhové padáky. S kruhovými padákmi sa skáče len veľmi zriedka, pri tandeme sa s nimi ale nestretnete nikdy, pretože jediný povolený typ pre tandemový zoskok je práve krídlový typ, ktorý má nižšiu zostupovú rýchlosť a je oveľa ľahšie riaditeľný. A na rozdiel od kruhového padáku jeho pristátie nezakončuje parakotúľ. Uznajte, že kotúľ s inštruktorom na chrbte nie je úplne to pravé zakončenie.
Špecifikom tandemových padákov je aj to, že majú stabilizačný výťažný padáčik, ktorý sa otvára krátko po výskoku z lietadla. Vďaka tomu parašutisti nenaberú takú veľkú rýchlosť a voľný pád môže byť dlhší. Moderné padáky majú navyše čidlá, ktoré pri prípadnom zlyhaní otvoria záložný padák.
Pre koho je tandemový zoskok padákom vhodný
Tandemový zoskok padákom si môže skočiť prakticky ktokoľvek. Stačí sa vojsť do maximálnej váhy okolo 110 kg a mať aspoň bežnú fyzičku. Nie je potrebné ani podstupovať zdravotné vyšetrenie, iba podpíšete zdravotné vyhlásenie, ktorým potvrdíte dobrý zdravotný stav.
Čo sa týka veku, je spodná hranica 8 rokov (a výška minimálne 120 cm), a to s tým, že do 18 rokov je pre zoskok potrebný súhlas zákonného zástupcu. Horná veková hranica neexistuje, niekoľko skokanov si tento zážitok užilo aj po prekonaní vekovej hranice 100 rokov! V súčasnosti najstaršia skokanka Rut Larssonová skočila vo veku 103 rokov a drží tak svetový rekord. Prvýkrát si pritom skočila až v 102 rokoch.
A že máte závraty? Dobrá správa, skáče sa z takej výšky, že závraty nevadia. A to z jednoduchého dôvodu, lietadlo vás vynesie skoro do 4 km, z tejto výšky nie je možné nadviazať priamy optický kontakt s predmetmi na zemi, vďaka čomu sa závraty nedostavia. A až pofrčíte rýchlo 200 km/h k zemi, tak budete mať hlavu plnú iných starostí a radostí, ako sú závraty.
Pre koho tandem nie je vhodný
Zoskok padákom nie je vhodný pre osoby, ktoré trpia epilepsiou (výnimkou je iba ak je choroba pod kontrolou a bez záchvatov a bez zmien medikácie ste minimálne 2 roky), kardiovaskulárnym ochorením (menšie množstvo kyslíka vo väčších výškach vadí najmä osobám s ischemickou chorobou srdca, vysokým krvným tlakom či cerebrovaskulárnou chorobou), poranením chrbtice (pri otváraní padáku dochádza totiž k pomerne veľkému preťaženiu) alebo iným závažným ochoreniam.
Pokiaľ si nie ste istí, radšej svoj stav najskôr prekonzultujte s lekárom. A to napríklad ak trpíte bolesťami chrbta, astmou, poruchami nadobličiek, chorôb dutín a uší aj inou chorobou vyžadujúcou medikáciu. Pokiaľ ste trebárs len prechladnutí alebo máte zápal dutín, môže drastická zmena tlaku pri zoskoku poškodiť ušný bubienok.
Zoskok ďalej nie je vhodný pre osoby s ťažkou mentálnou retardáciou alebo osoby, ktoré nemajú stabilný psychický stav a mohli by ohroziť seba aj inštruktora.
Skákanie by sa mali tiež vyhnúť tehotné ženy, riziko potratu je totiž pomerne vysoké.
Existujú zdravotné riziká?
Asi ako každý iný šport, aj tandemové zoskoky so sebou nesú nejaké riziká. Čo sa týka bezpečnosti, sú na tom tandemy zo všetkých padákových športov najlepšie. Pomer poranenia je 1,4 na 1000 zoskokov, čo znamená, že k nejakému poraneniu dochádza priemerne v 1 zo 700 skokov. Smrteľné úrazy sú len veľmi zriedkavé, a to hlboko pod hodnotou 1:100 000.
Poranenie môže nastať pri tvrdšom pristátí, prípadne potom pri otvorení padáku, kedy dochádza k preťaženiu. Pokiaľ teda trpíte na problémy s chrbtom, určite možnosti zoskoku preberte so svojím lekárom. A ako už bolo spomenuté vyššie, neskáčte prechladnutie, pretože prudká zmena tlaku je v takom prípade pre ušné bubienky pomerne drastická.
Ako sa na tandemový zoskok čo najlepšie pripraviť
Na tandemový zoskok padákom nie je potrebná žiadna špeciálna príprava. Všetko podstatné sa dozviete na mieste, kde vám inštruktor vysvetlí, čo robiť a čo radšej ani neskúšať. Na zemi si vyskúšate základné pozície pre zoskok, let aj pristátie, a potom už sa ide na to. Vybavenie pre zoskok si zapožičiate aj na letisku. Ideálne sa oblečte do športového pohodlného oblečenia a nezabudnite na pevnú obuv.
Ak ste v strese a máte pocit, že do seba nedostanete ani sústo, aj tak skúste trochu raňajkovať. Bude to poriadna adrenalínová nálož a telo niekde energiu vziať musí.
Ak by ste si radi vyskúšali pocit voľného pádu "nanečisto", pozývame vás do simulátora voľného pádu. Veterný tunel dokonale simuluje pocit voľného pádu s rýchlosťou vetra až 287 km/h. S tým rozdielom, že ste len meter nad zemou.
Zaujímavosti a rekordy zo sveta tandemových zoskokov
Zaujíma vás, koľko tandemových zoskokov ide zvládnuť počas jedného dňa? Najviac zoskokov v jeden deň má na svedomí Jay Stokes, a to konkrétne 640. Predchádzajúci rekord v počte zoskokov za 24 hodín prekonal o celých 106 zoskokov. Treba podotknúť, že tento rekord mal na svedomí aj on.
Ale ani česká skokanská scéna nezaháľa. Zatiaľ čo svetovo najstarší skokan, respektíve skokanka, si voľný pád užila v 103 rokoch, najstarší český parašutista si tandem skočil vo svojich 102 rokoch. Pilotovi padáku bolo v tom čase 71 rokov, takže celkovo dala posádka dohromady úctyhodný vek 173 rokov.
Ani zdravotný handicap nemusí byť prekážkou pre adrenalínové zážitky. Žiarny príkladom je vozíčkach Vašek Švec, ktorý tandemový zoskok padákom absolvoval aj napriek tomu, že je kvadruplegik. Tento odvážny kúsok mu zaistil rekord v Guinessovej knihe rekordov.
História skákania s padákom
K tandemovým zoskokom padákom, ako ich poznáme dnes, viedla pomerne dlhá cesta. Naprieč svetom vznikali viac či menej úspešné (tie oveľa častejšie) pokusy o zoskoky, tie prvé datované sú zaznamenané v čínskych historických archívoch a datujú sa do 12. storočia. Omnoho známejší je návrh talianskeho vynálezcu a umelca Leonarda da Vinciho, ktorý v roku 1480-83 vykonal nákres padáku v tvare pyramídy. Podľa výpočtov mal fungovať, ale nikto to nevyskúšal. Až v roku 2000 si britský parašutista Adrian Nicholas podľa pôvodného nákresu zostavil padák a vyskúšal ho rovno z výšky 3 500 metrov. A na jeho šťastie naozaj fungoval.
Ale to sme sa dostali príliš dopredu. Konštrukcie padákov na papieri vznikali aj ďalej, a tiež sa už skúšali aj v praxi. Niekedy so zvieracou posádkou, inokedy sa do toho pustili sami vynálezcovia, prípadne nedobrovoľní letci z radov väzňov. O väčší rozvoj sa potom v 18. storočí zaslúžilo lietanie balónom. A to hlavne z dôvodu, aby sa mohli vzduchoplavci v prípade nehody zachrániť.
A tu prichádza na rad francúzsky fyzik Louis-Sebastien Lenormand. Ten sa zaslúžil nielen o pokrok v skokoch s padákom, ale vymyslel aj názov parachute, ktorý sa používa dodnes. Ide o zloženinu slov para (ochrana proti) a chute (pád), takže je doslova proti pádu.
Doteraz mali padáky pevnú konštrukciu
Až Francúz Andre-Jacques Garnerin zostrojil padák, ktorý sa dal zložiť a ako prvý mal aj okrúhly tvar. Lenže bol neovládateľný a bolo tak potrebné na tom ešte zapracovať. To sa podarilo v roku 1802, a to vďaka pólovému otvoru, ktorý nový padák obsahoval. Zatiaľ sa ale stále nachádzal zložený len v náručí skokana, zabalenie do puzdra a pripevnenie na chrbát prišlo ešte o niekoľko rokov neskôr, konkrétne v roku 1913.
O urýchlenie rozvoja sa postarala 1. svetová vojna, kedy padáky slúžili ako záchrana pilotov. V 2. svetovej vojne ich novo tiež začali používať aj výsadkárske oddiely. Po vojne potom skákanie s padákom nadobudlo ešte ďalší rozmer - a to športové vyžitie. Padáky už boli dobre ovládateľné, takže sa vyslovene ponúkalo to využiť. Ale ako to už býva, pokrok sa nedá zastaviť. Preto sa postupne prešlo z okrúhlych padákov na obdĺžnikové krídla, ktoré okrem bezpečného padania umožní parašutistovi riadene lietať.
Práve je rok 1977 a na Floride prebehol prvý tandemový zoskok padákom. Záložný padák bol doteraz umiestnený na bruchu parašutistu, takže pre druhého letca nebolo miesto. Preto bol na zoskok použitý padák, ktorý mal nové usporiadanie, aby vpredu vznikol priestor na uchytenie ďalšieho pasažiera. A osvedčilo sa to. Vďaka tomu si dnes môžete skočiť aj vy.
